Lucida Intervalla

Spisovatel Arthur Koestler v proslulé knize The Yogia and the Commissar (Jogín a komisař, 1945) navrhuje pojmout celé západní dějiny jako zápas mezi dvěma krajními typy sociálních reformátorů - komisařem a jogínem. Komisař věří ve změnu zvnějšku, řízenou vědecky, shora, nedbá na emoce a přesvědčení nekompetentních lidí, neusiluje o jejich souhlas. Jogín věří naopak jen v dialog s lidským nitrem: jen ze změny vědomí lidí, jen ze sebepochopení jednotlivců se zrodí lepší uspořádání věcí lidských. Oba typy vůdců příspívají v nějaké míře k zlepšení lidského údělu na zemi, oba se ale musejí vyhnout dvěma úskalím. První Koestler nazývá “past klikaté cesty”, druhé pak “past svahu”. Cesta k cíli není rovná, je třeba postupovat oklikami, a často oklika nahradí cestu k cíli. Komunismus například absolutizoval revoluční koncentraci moci v rukou vojensky organizované strany, která se z pouhé okliky stala sama cílem. “Past svahu” znamená, že každá volba je krokem po svahu dolů, z jednoho kroku nutně vyplývá krok další, až nakonec se celé naše jednání řítí po svahu dolů samospádem, který dělá z politika zločince.

Prevzaté z Bělohradského

Zaujala ma najm) tá “pasca svahu”: funguje to podľa mňa i na osobnej úrovni, a dalo by sa to považovať za jeden z mechanizmov
karmy.

Pravidlo:

…from the Swiss Army Survival Guide. “When lost in the woods, if the map doesn\’t agree with the terrain, in all cases believe the terrain.”

Znie to úplne “zenovo”, toto by si mohli dať ako motto zenoví adepti; a aj ja sa podľa neho riadim. Za primárne považujem to, čo človek reálne zažije, a nie to, čo sa tvrdí “v múdrych knihách” alebo teóriách.

Aj keď musím uznať že občas sa může stať, že sa dobrá teória dostane do konfliktu s tým, čo človek zažíva, a pravdu má teória — zdá sa však, že je to vačšinou len vo fyzike, lebo len fyzika má dostatočne “tvrdé” teórie. O “manuáloch” typu Biblie ani nehovoriac.

Klasickým príkladom toho, keď zážitok hovorí niečo iné, ako teória je heliocentrický systém, či guľatosť Zeme.

Takže asi absolutizovať zavrhovanie — ako to chápe napr. zen — teórie tiež nevedie k ničomu dobrému. Asi aj tu treba udržovať určitú rovnováhu…

Aj keď musím uznať že západné vedecké myslenie — svojou požiadavkou zavrhnúť teórie, ktorá odporuje experimentálnym výsledkom, nech by už bola akokoľvek lákavá — spĺňa práve požiadavku tohto “survival manuálu”; zen však ide ešte ďalej, a zavrhuje akékoľvek teórie. Neviem sa však rozhodnúť či sú to dva extrémy, alebo zen je dovedením vedy až do dosledkov…

Lao Tzu:
To gain knowledge, add something every day; to gain wisdom, remove something every day.

Poučenie od Džóšúa platí i na “mikroúrovni”: keď robím satipatthánu tak keď je dôvod sledovať nejakú udalosť z okolia, alebo napr. kráčanie, tak sa treba venovať tomu, čo práve predo mnou je, a nie sa usilovať za každú cenu sledovať napr. dýchynie.

Čiže, dôležité je udržanie bdelosti, a nie udržanie bdelosti určitým spôsobom, určitou technikou. Technika je len druhotná.

Some students mistakenly regard the saying, “Do not walk and eat at the same time” as a hard-and-fast rule. In zen, there are no rules, only guides.

To which Sahn said, “When you eat and read the newspaper, just eat and read the newspaper.”

Historka prevzatá zo Zen Computer Dojo

Kúzelné na tejto zenovej historke je, že ukazuje, že dôraz NIE JE na to, byť bdelým keď jem, alebo chodím, t.j. umele rozdeľovať činnosti, ktoré spontánne človek cez deň vykonáva. Účelom je byť bdelý PRI KAŽDEJ činnosti, či komplexe činností, ktoré človek vykonáva. Izolovať jednotlivé činnosti môže mať len “metodický význam”, pri nácviku bdelosti, v žiadnom prípade to však nie je konečný, dokonca možno ani čiastkový cieľ.

A tu je možno i tajomstvo udržania bdelosti pri takej komplexnej činnosti, ako je práca pri počítači. Možno. Nemám to ale odskúšané či zažité, je to len momentálny nápad.

P.S. Keby som však chcel byť zlomyseľný, možno by som túto historku považoval za príklad “zenovej sofistiky”; videl som i viacero historiek, keď majster, pristihnutý pri tom, ako nedodržiava to, čo deň predtým kázal sa takto “vynájde”.

No, ale kloním sa k tomu výkladu, ktorý som uviedol, nepovažujem to za sofizmus.

Konfucius:

…” skúsenosť je ako lampáš, pripevnený na chrbát; osvetľuje len cestu dozadu…”..

A preto je asi tak ťažké žiť; pretože doterajšie skúsenosti nám môžu pomôcť len za relatívne stabilných podmienok, keď žijeme pomerne jednotvárny život. Akékoľvek prudšie vybočenie má za následok že sa ocitneme akoby v noci na mínovom poli.

Aj keď na druhej strane by som možno trochu doplnil samotného Konfucia, že skúsenosť síce osvetľuje dozadu, ale na druhej strane nás akoy udržiava na “koľajniciach” z ktorých obvykle nevybočujeme, a tak vlastne určuje aj náš budúci život.

… k objevení rozdílu mezi aktivitou a akcí.

Lao-c´ to nazval wei-wu-wei.

Prevzaté zo stránky PadmaFarma

Bdelosť nie je nepodobná priestoru: rovnako, ako v priestore existujú rôzne veci, ale tie veci samy nie sú priestorom, ale existujú na tomto “pozadí”, rovnako človek vykonáva v priebehu dňa množstvo činností, zaujímavých i nezaujímavých, príjemných i nepríjemných, dobrých i zlých, ale všetky tieto činnosti by mali prebiehať na pozadí bdelej pozornosti . Týka sa to všetkého, i snívania…

Mnich přišel k Džošuovi:”Právě jsem vstoupil do kláštera, prosím, uč mne.”
Džošu odvětil:”Dostal jsi najíst rýžové kaše?”
“Ano, dostal.”
Džošu pravil:”Pak by sis měl raději nyní umýt svou misku.”

[Paul Reps, Kosti a svaly zenu, Votobia, 1996]
Vybraté z Nočných hovorov

Táto historka — poznám ju už dávnejšie, ale len teraz sa mi rozsvietilo, čo chce povedať — by mohla byť rovno mottom tohto blogu, preto ju aj dávam do “about”.

Sada squelých computerových haiku:

——————————————
Your file was so big.
It might be very useful.
But now it is gone.
——————————————
The Website you seek
Cannot be located, but
Countless more exist.
——————————————
Chaos reigns within.
Reflect, repent, and reboot.
Order shall return.
———————————————
Program aborting:
Close all that you have worked on.
You ask far too much.
————————————————
Windows NT crashed.
I am the Blue Screen of Death.
No one hears your screams.
————————————————–
Yesterday it worked.
Today it is not working.
Windows is like that.
————————————————–
First snow, then silence.
This thousand-dollar screen dies
So beautifully.
————————————————–
With searching comes loss
and the presence of absence:
“My Novel” not found.
—————————————————
The Tao that is seen
Is not the true Tao-until
You bring fresh toner.
————————————————-
Stay the patient course.
Of little worth is your ire.
The network is down.
————————————————–
A crash reduces
Your expensive computer
To a simple stone.
————————————————–
Three things are certain:
Death, taxes and lost data.
Guess which has occurred.
————————————————-
You step in the stream,
But the water has moved on.
This page is not here.
————————————————–
Out of memory.
We wish to hold the whole sky,
But we never will.
————————————————-
Having been erased,
The document you\’re seeking
Must now be retyped.
————————————————–
Serious error.
All shortcuts have disappeared.
Screen, mind, both are blank.
————————————————–